(Sieť regionálnych novín MY január 2008)
Ľudia sa chcú vyhnúť bolesti aj za cenu poškodzovania tela.
Nadmerné zneužívanie liekov proti bolesti spôsobuje vážne poškodenie organizmu.
Marián Kováčik z Topoľčian je liečiteľ. Venuje sa diagnostike a terapii, ktorá v sebe kombinuje výhody reflexnej stimulácie ruky, nohy či ušnice spolu s ázijskými metódami harmonizácie organizmu. Svoju liečbu nevníma ako náhradu klasickej medicínskej starostlivosti, ale ako jej vhodný doplnok. K človeku, ktorý vyhľadá jeho pomoc, sa snaží pristupovať komplexne – zaujíma sa nielen o konkrétny problém, ktorý ho priviedol do jeho ordinácie, avšak aj o celkový stav jeho telesného a duševného rozpoloženia. Metódy, ktoré využíva, sú akceptované Svetovou zdravotníckou organizáciou a tvrdí, že fungujú aj na zvieratách.
Ako ste sa dostali k liečbe prostredníctvom týchto – dnes nazývaných ako alternatívnych – metód? Čo bolo prvým impulzom?
Počas základnej vojenskej služby ma raz neznesiteľne rozbolel zub. Nemal som šancu dostať sa k lekárovi, tak mi jeden čatár povedal: „Pomôžem ti, ale bude ťa to bolieť.“ Hovorím mu: „Rob, čo chceš, aj ruku mi odtrhni, len nech už tá bolesť prejde.“ Vytiahol paličku, zatlačil mi na jedno miesto, zvrieskol som, no o chvíľu bolo po bolesti zubu. Čudoval som sa, ako docielil takýto efekt bez liekov proti bolesti. Týmto zážitkom všetko začalo.
Ale k lekárovi ste museli na druhý deň zájsť, nie?
Samozrejme, plombu mi stlačením bodu nevytvoril. (úsmev)
Čatár vám pomohol prostredníctvom akupunktúry. Touto metódou ste sa začali zaoberať ako prvou? Na akom princípe funguje?
Ide o tzv. neinvazívnu formu akupunktúry, pri ktorej sa nevpichujú ihly, iba sa stláčajú vybrané body na tele podľa čínskej schémy, starej 5000 rokov. Vychádza z predpokladov, že medzi orgánmi existujú energetické väzby, prepojenia. Táto stimulácia využíva prirodzenú samohojivú schopnosť organizmu, bez ktorej by sa nám nezacelil ani škrabanec. Stláčaním bodov špeciálnou paličkou – tento mechanizmus samoliečenia cielenejšie zameriavame, na tú časť tela ktorá má problém. Pokiaľ je daný orgán v poriadku, stlačenie nebolí.
Dostali ste sa aj k iným metódam, skúste ich priblížiť.
Po mnohých rokoch som sa postupne dostal k aurikuloterapii a k sujoku. V prvom prípade ide o akupunktúru ušnice. Ochorenie kdekoľvek v tele sa prejaví zvýšenou citlivosťou príslušnej oblasti na uchu, kam sa premieta časť tela s narušenou funkciou. To umožňuje mimoriadne presnú a šetrnú diagnostiku a liečbu. Táto metóda mi spôsobila profesionálnu deformáciu. (smiech) V autobusoch MHD neustále hľadím ľudom na uši a musím si dávať pozor,aby som ich nezačal upozorňovať na ich možné telesné problémy. Čo sa týka sujoku, ide o veľmi účinnú a bezpečnú kórejskú metódu, využívajúcu reflexné body nôh a rúk.
Existujú exaktné vedecké vysvetlenia týchto metód?
Existuje množstvo teórií, ktoré sa snažia uchopiť akupunktúru, či reflexnú terapiu, ani jedna však nedokáže postihnúť tento jav komplexne, každá z nich iba v čiastkovej rovine vysvetľuje nejaký efekt. Podstatnú úlohu pri nej zohráva nervový systém, keďže všetky telesné funkcie fungujú aj na základe neuronálnych prenosov, avšak to nie je jediné vysvetlenie. Číňania to mali jednoduché, oni hovorili o energii čchi – ktorá sa stará o fungovanie všetkých orgánov v organizme – bez toho, aby mali potrebu ju exaktne merať. My ju môžeme merať nepriamo, zaznamenať jej prejavy – tepelné podnety na jednotlivých akupunktúrnych dráhach (spájajúce reflexný bod na tele s určitým vnútorným orgánom), kožný odpor. To sú však len prejavy. To je ako so životom, tiež sa nedá merať. Dá sa merať dýchanie, prejavy srdca, aktivita mozgu, ale samotný život nám stále uniká.
Čím si vysvetľujete, že západná medicína nedospela k takýmto metódam?
Vychádza z iných predpokladov a preto dosahuje iné výsledky. Zameriava sa na jednotlivé orgány, v izolovanej liečbe sa jej podarilo dosiahnuť obrovský pokrok, no menej už berie do úvahy vzťahy medzi orgánmi, psychiku, priestor kde ten človek žije. Na to sa zameriava práve ázijská medicína a v tomto sa ju snažím nasledovať. Poviem vám príklad. Pracujem so ženami, ktoré majú problém s otehotnením. Keď žena príde ku gynekológovi, ten povie – vaječníky sú v poriadku, maternica tiež, ale viac sa nestará, akoby tieto orgány boli oddelené, akoby nesúviseli s chrbticou alebo psychikou ženy. Chápem ho – vo väčšine prípadov na to ani nemá čas. Ja sa venujem klientovi dve hodiny. Každý úspech v tomto type medicíny pramení z toho, že sa snažíme venovať človeku ako celku. Liečba, založená na čiastkovom vyšetrení a často aj správnej diagnóze, nemusí stopercentne viesť k uspokojivým výsledkom. Ja sa zaujímam: ako klient vyzerá, ako spí, čo mu chutí, ako drží telo, čoho sa bojí…
Aké sú obmedzenia metód, ktoré využívate?
Nedokážeme liečiť príčinu u geneticky podmienenej poruchy, ako cystická fibróza či rakovina. Tie sú vo svojej podstate založené na genetických zmenách a tie už akupunktúra, bohužiaľ, nedokáže ovplyvniť. Rovnako to je s liečbou – imunitný systém je v takých prípadoch príliš narušený na to, aby dokázal vyvinúť dostatočnú samoliečivú schopnosť. Aj preto tvrdím – tieto metódy nenahrádzajú klasickú medicínu, „iba“ ju výborne dopĺňajú. Aj infekčné ochorenia patria do rúk lekárov.
Veľa ľudí má negatívne skúsenosti s liečiteľmi.
Ja sám poznám na základe rozprávania mojich klientov negatívne skúsenosti s liečiteľmi. Bohužiaľ, aj medzi ľuďmi, ktorí by mali pomáhať, sa nájdu jedinci, ktorým ide o peniaze, prípadne nemajú dostatočné znalosti či skúsenosti. Človek by si mal dať v prvom rade pozor, ku komu ide.
Čo by si mal všímať?
To, akým spôsobom s vami komunikuje, či má aspoň základné medicínske vzdelanie… Hoci, iba o papiere nejde. Poznám lekárov, ktorí majú hŕby papierov z množstva univerzít a ubližujú ľuďom a tiež liečiteľov so základným vzdelaním, ktorí pomáhajú.
Príliš by som neveril ľuďom, ktorí liečia iba prostredníctvom psychickej energie – mávajú nad vami rukami či kyvadielkom. Netvrdím, že tieto metódy sú zlé, vieme veľmi málo o tom, ako funguje tento svet a čo je skutočnosť. Napriek tomu je bezpečnejšie sa týmto subjektívnym metódam vyhnúť. Často pri nich pôsobí iba placebo efekt či charizma liečiteľa. Tiež by som neveril nikomu, kto sebavedome sľubuje, že vám určite pomôže a to dokonca behom krátkej doby.Seriózny terapeut nikdy nemôže sľúbiť klientom, že stopercentne vyrieši ich problém, pretože bez ohľadu na to koľko toho vie, pristupuje k ľudskému telu s pokorou. Liečba vyžaduje čas, spoluprácu a vôľu pacientov. Starí Číňania hovorili – môžeme vám ukázať, ako sa varí voda, ako sa robí čaj, avšak napiť sa musíte sami.
S akými problémami k vám ľudia najčastejšie chodia?
Pohybový aparát, chrbtica, kĺby, stresy, nespavosť, alergie, neplodnosť, ženy problémy s počatím, muži problémy so spermiami, ich nedostatočný počet, nedostatočná životaschopnosť… Chodia za mnou väčšinou ľudia, ktorí už majú klasickú diagnózu, no liečba im nepriniesla uspokojivé výsledky. Stres je jedným z dôležitých faktorov, ktorý zhoršuje akékoľvek ochorenie, poruchu v organizme.
Robíte s viacerými typmi diagnostík. Sú ich výsledky v súlade?
Ktokoľvek, kto má výcvik v reflexnej terapii musí nájsť u toho istého človeka na základe zhodných príznakov ten istý problém. Na rozdiel od tých, ktorí sa zaoberajú energetickým mávaním. Ja ľuďom nakazujem, aby si sami hľadali tie body, ktoré sú citlivejšie a vždy si nájdu ten istý bod, čo im nájdem aj ja. Ide o objektívnu a reprodukovateľnú diagnostickú metódu. Ak aj teda nemožno vysvetliť tieto metódy úplne exaktne, ich objektivitu zaručuje skúsenostná zhodnosť.
Výsledky sú teda zhodné s klasickou diagnostikou, napr. prostredníctvom röntgenu?
Aj keď napríklad diagnostický systém v SuJok terapii niekedy môže byť presnejší než klasický röntgen,existuje nebezpečenstvo, keď sa prostredníctvom akupunktúry riešia veci, ktoré nie sú zdiagnostikované z klasického medicínskeho hľadiska. Napríklad – niekoho bolí hlava – zatlačíte mu na príslušné body a hlava ho prestane bolieť. Za tým však môže byť nejaká vážna porucha, takže je lepšie vykonať aj klasickú diagnostiku. Takisto si treba dobre rozmyslieť, či sa dáte niekomu len tak naprávať, keď máte problémy s chrbticou. Iba klasické vyšetrenie zistí, či nemáte napríklad výrastky alebo osteoporózu na chrbtici, čo je veľmi nebezpečné. Vtedy možno nesprávnym pohybom pri „naprávaní“ značne ublížiť. Opakujem, tieto metódy nenahrádzajú klasického lekára.
Podľa vašich skúseností, aký je vzťah lekárov k liečiteľom? Zlepšuje sa?
Mnoho z mojich klientov sú lekári, prípadne rodiny lekárov. Lekári sami si často robia kurzy metód východnej medicíny. Nájdu sa aj takí, ktorí takéto metódy vnímajú ako konkurenciu klasickej liečby, teda negatívne. Klasická medicína zatiaľ nenašlaresp. nepotvrdila vzťahy medzi vnútornými orgánmi, ktoré uznáva čínska medicína. Človek s klasickýmmedicínskym vzdelaním často nemusí byť dostatočne otvorený voči takýmto tvrdeniam. To je však iba otázka prístupu a náhľadu. V skutočnosti neexistuje výrazný nesúlad medzi východným a západným systémom medicíny. A napokon, nejde o to čo človeku pomôže, ale či sa mu pomôže.
Aký je váš vzťah voči liekom, najmä liekom proti bolesti? Prečo sú podľa vás omnoho viac rozšírené ako akupunktúra?
Z hľadiska fyziológie či evolúcie nie sú ľudia utvorení tak, aby ich liečila chémia. Tabletka má vždy vedľajšie účinky. Keď človek berie silné analgetiká, samoliečiaci systém organizmu je značne oslabený. Keď som začal robiť túto prácu, zistil som, že veľmi veľa ľudí má tendenciu k seba trestaniu, či k samodeštrukcii. Akoby si podvedome hovorili, že na nich nezáleží. Akupunktúra vyžaduje aktívny prístup. Je pohodlnejšie dať si tabletku, akupunktúra predsa len trochu bolí. Ľudia sa chcú vyhnúť bolesti aj za cenu poškodzovania tela. To je ten paradox. Nie som proti liekom, keď sú nutné – a v mnohých prípadoch sú – u nás však vládne obrovská nadspotreba liekov. Ľudia si systematicky ničia svoj organizmus, a potom sa čudujú, keď sa to odrazu prejaví.
Treba byť voči telu pozorný. Nehľadať pomoc až vtedy, keď sa rozvinulo ochorenie.
IVETA BAKOVÁ
