Zázračný liečiteľ – kúzlo alternatívnej medicíny odstráni každý problém?
Zázračný liečitel?
Teraz chcem povedať o niečom, čo väčšina ľudí nebude rada počúvať.
Za tých zhruba dvadsať rokov, čo sa alternatívnej medicíne venujem, sa občas stretávam s jedným fenoménom.
Ilustratívny príklad. Nedávno moja dobrá známa, doviedla do Gnostik centra svojho manžela. Mal už niekoľko mesiacov bolesti v chrbte a tŕpla mu ruka. Urobil som, čo som za tie dve hodiny počas ktorých sa štandardne ľuďom venujem, pre neho urobiť vedel a mohol. Po skončení terapie sa pán obrátil na manželku, ktorá tam bola s ním, a prekvapene hovorí : “Ale mňa to ešte stále bolí“!
Chápem, že každý sa chce čo najrýchlejšie zbaviť bolestí a nepríjemných pocitov. To je v poriadku. Nemôžem sa však ubrániť otázke: Kde bol, a čo robil ten pán počas minimálne troch mesiacov predtým? Je pre nás Slovákov, typické, že pokiaľ doslova nepadáme na nos, tak pomoc nehľadáme „veď snáď to prejde„ a keď už na ten pomyselný nos padneme, tak chceme byť v poriadku hneď, včera bolo neskoro?
Máme nereálne očakávania preto, čo nás „moderná medicína“ naučila, – teda rýchle potláčanie príznakov nejakého ochorenia považovať za jeho liečbu? Alebo je to tým, že sa s „alternatívnou medicínou“ (nemám tento názov rád,) spája u niektorých predstava čohosi zázračného a všemocného čo vyrieši všetky problémy na ktoré je „klasická“ medicína krátka?
Tak či tak, chýba nám pocit väčšej zodpovednosti za seba. Prečo podceňujeme prevenciu? Prečo často roky potláčame jemné (a niekedy aj dosť otravné) podnety, ktorými sa nám naše telo snaží dať najavo, čo nie je v poriadku? Uvedomujeme si, že zdravie či choroba nie je založená na náhode alebo šťastí? I keď si nemôžeme vybrať genetické predispozície s ktorými sme sa narodili, a nemáme ani plne pod kontrolou všetky faktory prostredia v ktorom žijeme, stále je veľa toho, čo pre svoje zdravie a dobrý pocit urobiť môžeme, ale nerobíme.
Pohodlnosť, spoliehanie sa na to že „veď mne sa to nemôže stať“, prenášanie zodpovednosti za seba na iných, lekára alebo liečiteľa, výhovorky na vonkajšie okolnosti ako sú nedostatok času, peňazí…
Keď už sme pri peniazoch, za opravu auta alebo nový nábytok zaplatíme často bez okolkov 500 eur, aj viac. Investovať rovnakú sumu do znovunavrátenia alebo udržania svojho zdravia, či do prevencie však už bude veľa ľudí u nás váhať. Zrazu sa im to zdá drahé. Znamená to snáď, že sami sebe pripisujú menšiu hodnotu, než akú má nejaká vec?
Nechcem tu kázať ani moralizovať, aj keď to tak možno vyzerá. Len by som rád, ak by sme sa nad sebou trošku zamysleli.
Takzvaný sekundový fenomén, jav, keď hneď po reflexnej stimulácii dochádza k okamžitej úľave síce jestvuje, to však nebýva ani u skúseného terapeuta vždy a u každého pravidlo. Pravidlom skôr je, že organizmus, mesiace a roky humpľovaný, i keď dostane potrebný podnet, proste potrebuje nejaký čas, aby mohol adekvátne zareagovať. Skutočné vyliečenie zanemená pre mňa nielen potlačenie a odstránenie bolesti, ale predovšetkým odstránenie príčiny. Bolesť je napokon len varovný signál. Ak Vám bude horieť v byte, tiež sa neuspokojíte iba s odpojením sirény požiarneho hlásiča.
Ďalším nevyhnutným predpokladom je vytvoriť telu také podmienky, ktoré mu liečbu a regeneráciu umožnia. To už nezáleží len na mne. Bez aktívnej spolupráce klienta to nejde.
Čo Vám pomôže, ak aj dostanete zo servisu perfektne nastavené a vyčistené auto, keď do neho budete sústavne tankovať nevhodné palivo, preťažovať jeho súčiastky až za hranice konštrukčných možností a ignorovať blikajúce kontrolky na palubnej doske?
Ak sa prejaví nejaké ochorenie, je skoro vo všetkých prípadoch príčina najmenej na troch úrovniach. V našej psychike a postojoch, ďalej v životospráve a až na treťom mieste v organickej zmene konkrétnej časti tela.
Skutočná liečba vyžaduje pôsobiť zároveň na všetky tieto príčiny. Ak sa nechcete uspokojiť len s potlačením príznakov, tak ako to ponúkajú lekári s ich chemickými drogami, ale nie ste ochotní zmeniť svoje myslenie, hodnoty, postoje a životosprávu, pravdepodobne len strácate peniaze a čas. Ak si myslíte že stačí prísť na terapiu iba raz, nechať liečiteľa aby všetko urobil za vás, či kúpiť si nejaké potravinové doplnky, ako je to teraz v móde, a vy budete v poriadku bez toho aby ste museli prstom pohnúť či niečo u seba meniť, mýlite sa. Takto to nefunguje. Spoliehať sa len na doktorov sa v tomto smere tiež nedá. Až na výnimky sa ich úloha redukuje na školených predajcov chemických preparátov.
Viem, že ľudia vždy budú hľadať jednoduché riešenia a ľahšiu cestu. Je to v našej prirodzenosti. S tým nič nenarobím. Veľké farmaceutické firmy ani dôchodkové poisťovne sa o svoje zisky báť nemusia. Väčšina z nás zomrie skoršie než by musela. Nie na starobu, na svoj životný štýl. “Alternatívna medicína“ nie je pre každého…
Nie, žiaľ. – (Alebo našťastie ?) Nerobím zázraky. Môžem „len“ ukázať ako naštartovať potrebné zmeny a byť vašim sprievodcom na ceste k zdraviu. Aj keď sú ochorenia na ktoré medicína – jedno či klasická alebo alternatívna, zatiaľ nestačí, naše telo sa, – ak mu to umožníme, vždy bude snažiť o obnovu a liečenie poškodených častí. I vtedy, ak vám doktori budú tvrdiť, že s vašim problémom sa už nič robiť nedá. Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod…
Stará čínska múdrosť vraví: Môžu vám ukázať kde je voda, a naučiť vás ako sa dá nabrať. Napiť sa už musíte sami. Nikto sa nenapije za vás…
Marián Kováčik
