Čo jesť – čo nejesť

Naše jedlo by malo byť našim liekom aj ochranou pred chorobami.

Zdravé jedlo = zdravé telo.

Intolerancia na potraviny ako poríčina ochorení.

Čo máme jesť?

Počas prevažujúcej časti našej histórie museli ľudia riešiť skôr otázku či budú mať vôbec čo jesť, než aké jedlo si vybrať. Boli odkázaní výhradne na miestne zdroje, na to čo si ulovili, našli, či dopestovali.

Potrava bola vzácna, málokedy jej bol dostatok, hladomory a podvýživa redukovali celé populácie.

Toto dedičstvo nesieme všetci v génoch ďalej. Doba sa však zmenila. Dnes nám mechanizmy ktoré nám v minulosti pomáhali prežiť, paradoxne život skracujú. Ak naši predkovia našli potravu ktorá bola sladká alebo olejnatá, mastná, dala im dostatok energie. Stále uprednostňujeme takéto jedlá, aj keď sa už oveľa menej fyzicky hýbeme a na zahriatie v chladných mesiacoch tiež nevyužívame ako hlavný zdroj teplo vzniknuté našim metabolizmom. Podvedomá nechuť zbytočne sa hýbať a vynakladať energiu ktorú niekedy, nie celkom oprávnene, nazývame lenivosť, má tiež korene v tomto ochrannom mechanizme. Výsledkom je priberanie na váhe, obezita, a s nimi spojene civilizačné ochorenia, cukrovka, oslabená imunita, srdcovo cievne ochorenia…

Snáď v nijakej inej oblasti nevzniklo toľko rôznych, často protichodných, názorov a teórií ako v oblasti stravovania. Utvorili sa doslova potravinové kulty, ktoré sa môžu čo do fanatizmu a obhajovania svojich dogiem, či „viery“ svojich stúpencov smelo prirovnať k náboženským sektám.

V médiách sa pravidelne objavujú správy o tom, ako nám nejaká potravina škodí či naopak, pomáha, a nezriedka jeden vedecký výskum vyvracia výsledky iného.

Skutočnosť, že zmenou jedálnička dokážeme stav pri mnohých ochoreniach zlepšiť, a chorobám aj predchádzať, je dávno známa. Odborníci aj samozvaní „guruovia“ životného štýlu či poradcovia zdravej výživy nám núkajú svoje teórie. Komu teda veriť, a podľa čoho, keď už ten luxus výberu máme, si pre nás vhodné jedlo zvoliť?

Každý z nás má iný organizmus, odlišný metabolizmus. Rozdielne nároky na výživu má dorastajúce dieťa, dospelý človek, starec. Rozdiely jestvujú aj medzi mužmi a ženami. Iné nároky má organizmus zdravý aktívny, iné ak sa prejaví nejaké ochorenie. Čo jednému prospieva, inému môže ublížiť. Ťažko nájsť nejaké univerzálne, pre každého platné odporúčanie. Ideálne by bolo, ak by sme dokázali vnímať reakcie svojho organizmu na skonzumované jedlo. Naše telo totiž vie najlepšie čo je preň vhodné, aj nám to dáva najavo. Tieto jemné signály však väčšina z nás prehliada.

Strava by mala byť čerstvá, pestrá, s dostatkom kvalitného surového ovocia, zeleniny, orechov. Každý jednostranný extrém v stravovaní nám môže len škodiť. Je dobré vyhnúť sa v obchodoch kupovanému, hotovému jedlu, pretože býva často plné chémie a vyrábané z podradných lacných surovín. Výrobcom aj predajcom ide samozrejme, v prvom rade o zisk… Niekedy to vyzerá ako keby výrobcovia potravín považovali svojich zákazníkov za tupé ovce, ktoré skonzumujú všetko, čo sa im nasype do válovov. (Hlavne že sa to zdá lacné a navyše v akcii… 🙂 ) Príklad? Potravinári prišli na to, že medzi ľuďmi má oprávnene zlú povesť glutamát, látka pridávaná do hotových jedál a koreninových zmesí na zvýraznenie ich chuti. Nuž tak názov „glutamát“, prestali v zložení na etiketách používať, a namiesto neho napíšu len „výťažok z kvasníc“ či „bielkovinový koncentrát.“ Za týmito nič nehovoriacimi názvami je,- hádajte čo, – nuž zase ten istý glutamát…

Lepšie je, ak si môžete pripraviť pokrm sami, zo základných surovín, máte tak o niečo väčšiu kontrolu nad tým, čo do organizmu dostávate. Rovnako dôležité ako to čo jeme, je aj spôsob, ako jedlo konzumujeme. Mali by sme si na to vyhradiť dostatok času, obed – samotná jeho konzumácia, – by v ideálnom prípade, nemala trvať menej než pol hodinu. Na rýchlo do seba nahádzané, hoci aj kvalitné jedlo, spláchnuté hneď vzápätí nejakým nápojom, nám skutočne neprospeje. Každé sústo by sme mali dôkladne žuvať, najmenej 25 až 30 x. Nielenže si potom jedlo viac vychutnáte, budete z neho mať skutočný pôžitok, ale samotné dôkladné žuvanie dokáže vyriešiť množstvo tráviacich problémov. Žalúdok zuby nemá. V nemecky hovoriacich krajinách majú príslovie, ktoré by sa dalo voľne preložiť ako: „Len dobre požuté je dobre strávené.“ Zrejme vedia, prečo to hovoria.

Kapitolou samou o sebe sú reziduálne zvyšky pesticídov, herbicídov a iných toxínov v našej strave, to by bolo na samostatný článok, (alebo knihu), a potravinové intolerancie.

Už Paracelzus niekedy v 16 storočí vo svojich spisoch tvrdil, že každá potrava, je pre nás v podstate trochu toxická a telo si s ňou musí pomocou svojho metabolizmu poradiť. Výraznejšie kontúry nadobúda tento jav pri tzv. potravinovej intolerancii, to je stav, kedy organizmus reaguje na konkrétnu zjedenú potravinu ako na hrozbu.  Zapája potom do hry auto imunitné, vlastný organizmus poškodzujúce mechanizmy. Intolerancia nie je celkom to isté ako alergia na potraviny. Príznaky intolerancie sú menej nápadné, skôr skryté, niekedy je to zvýšená plynatosť, niekedy ani to nie, a intolerancia dá o sebe vedieť len väčším pocitom únavy, stratou energie, letargiou. O to zákernejšie však môžu byť jej následky z dlhodobého hľadiska. Potravinové intolerancie sú častou príčinou alebo spúšťačom zle sa hojacich kožných problémov, ekzému, vyrážok, ale aj ochorení kĺbov reumy, či dokonca psychickými a psychiatrickými diagnózami, ako je depresia zhoršené sústredenie u detí, a možno stojí aj za niektorými formami tak závažného ochorenia, ako je schizofrénia.

Prakticky na každú potravinu sa môže u citlivého jedinca vytvoriť intolerancia. Medzi najčastejšie potraviny ktoré sú v tejto súvislosti spomínané patria mlieko a mliečne výrobky, vajcia a obilniny.

Ak máte zdravotný problém, ktorý by mohol mať príčinu v zhoršenom znášaní niektorej z potravín, môžete skúsiť jednu alebo aj viacero z nich na pár týždňov úplne vylúčiť zo svojho jedálnička. Aj keď to nie je vždy ľahké, – hlavne pri obilninách a mlieku, – a presvedčiť sa, či sa potom cítite lepšie.

Čo s tým? Aj u nás je možné dať sa na potravinové intolerancie otestovať. Žiaľ, zatiaľ nie v ambulancii u bežného lekára, zdravotné poisťovne ešte stále radšej platia za liečbu príznakov než riešenie príčiny.

Test potravinovej intolerancie FOOD  Detective™ robíme aj v Gnostik centre. Ide o certifikovaný test na protilátky. Robí sa z kvapky krvi a výsledok je k dispozícii už za 40 minút. A odpoveď na otázku čo jesť, alebo čo radšej nejesť, bude hneď o niečo jasnejšia. 🙂

Marián Kováčik

Comments

comments